Osnovna škola kralja Tomislava Našice

Jedna od članica komisije Mgr. Anna Timková Lazurová PhD. s Prešovskog sveučilišta napisala je za Adamov rad da je jednostavno stilizirano izražavanje radosti godišnjeg doba, a za Karlov sastav kako je na dječji način iskreno izraženo svakidašnje iskustvo spojeno s prostorom u kojem živi. (Adam Zebić (ZŠ kráľa Tomislava, Našice, 6. roč.): Zima, Jarná príroda Jednoducho štylizované vyjadrenie radosti z ročných období; Karlo Grubač (ZŠ kráľa Tomislava, Našice, 6. roč.): Môj dom

Jednoduché a detsky úprimné vyjadrenie každodennej empírie spojenej s priestorom, v ktorom žije rodina a na ktorý sa viažu zážitky lyrického subjektu.)

Nadodala je da je osnovni cilj ovoga natječaja produbljivanje odnosa djece i odraslih prema umjetničkoj riječi, da cijeni što sudjelujemo u ovome natječaju, te su nas pozvali da nastavimo s ovom hvalevrijednom  tradicijom.

(Hlavným zmyslom súťaže, ako už bolo poznamenané, je ale prehlbovanie vzťahu detí a dospievajúcich k literárnemu umeleckému slovu.

Veľmi si vážim, že medzi súťažnými prácami ani v tomto ročníku nechýbali texty žiakov zo Základnej školy kráľa Tomislava z Našíc v Chorvátsku. Chvála a vďaka za to, že svoju materinskú reč nielenže používajú, ale sú v nej schopní aj jednoducho literárne tvoriť, patrí im aj ich pedagógom.)

JARNÁ PRIRODA

Keď sa dni predlžujú a oteplujú,

vtedy stromy púčať začínajú.

Na nich vyrástajú mladé lístočiky,

a tiež kvitnú jarné kvietočiky.

Tráva začína rasť a zelená býva.

Celá jarná príroda ožíva.

Vtáčiky sa vracajú do nášho kraju,

nový život mláďatám podarujú.

Veselé slniečko volá ľudí do záhrady ,

vtedy sa všetci citia byť mladí.

                            Adam Zebić

                           ZIMA

Krok po krok, prišla! Dlhá, biela a chladná.

Zabielila dvory, spomalila ľudí.

Slnko sa schovalo, všetko stíchlo

ako v nejakej rozprávke.

Lúky a zahrady sú tiež pusté a tiché.

Sem tam len nejaký vtáčik poletuje.

Zvoní telefón.

Ideme! Guľovanie začína.

Zima je riadna choreográfia.

Veselé a zaujímavé hry.

Spadneme, nebolí nás, zachranila nás biela perina.

Zamokríme sa, ani to nás neodradí.

Šantíme v bielom mori veselo a smelo.

Doma nás čaká mamkine teplé jedlo.

                                  Adam Zebić

Môj dom

Môj dom je pekný a voňavý.

nie je starý, iba taký oranžový.

Vždy vonia, keď sa varí niečo

a najviac zavoniava maminé lečo.

Má obývačku, spáľňu, predsieň,

kupeľňu, kuchyňu, a veľkú jedáleň.

Hore pod strechou je poval,

Tam som sa niekedy schoval, keď som sa hral.

Najkrasnejší je ten  môj dom.

Zábavne je a dobre je bývať v ňom.

                         Karlo Grubač